Bola smrť Syna Božieho na kríži skutočne chcená?
/ Biblické výňatky tejto úvahy sú prevzaté z českého ekumenického prekladu /
Veľakrát možno počuť z úst veriacich slová o tom, že Syn Boží vzal svojou smrťou na seba všetky hriechy ľudstva a Boh Otec sa uzmieril vytrpením bolestivej smrti svojho Syna na kríži s pozemským ľudstvom. Toto je pilier, na ktorom stavajú mnohí veriaci svoju vieru k Bohu. Je však skutočne pravý? Nezakolíše sa a nezrúti pri očistných búrkach Božieho súdu? Chcel naozaj Boh Otec smrť svojho Syna, aby sa zmieril s pozemským ľudstvom?
Pán Ježiš nám povedal: Buďte ako deti. Keď som pred spaním rozprával svojím deťom o Bohu, spýtala sa ma jedného večera staršia dcérka, ktorá chodí spievať do zboru so skupinkou ľudí, ktorí sa snažia spevom chváliť svojho Stvoriteľa : „Ocko, prečo tam nechodíš so mnou, keď máš rád Pána Boha? Tam chodia dobrí ľudia a mohol by si sa s nimi o všetkom porozprávať.“
Ja som jej na to povedal . . . „Vieš, viem že tam chodia dobrí ľudia, ale ja by som si s nimi v jednej veci nerozumel.“ „V akej?“ Spýtali sa deti.
Odpovedal som im bez obaľovania jednoducho : „Oni veria, že Pán Boh chcel, aby ľudia zabili Ježiška. Ja nie. Čo si myslíte, mohlo to tak byť?“ „Niéé.“ Znela okamžitá, jednohlasná odpoveď. Takto na to reagovali deti. Ak ale tieto riadky číta človek, ktorý má v sebe po roky vrytú vieru v zmierčiu obeť, iste sa v ňom všetko búri a povie si možno: „Ako sa opovažuje spochybňovať niečo, čomu po stáročia verili už naši otcovia a čo ich viedlo celým životom? Či nečíta Bibliu?“ Takáto reakcia sa dá predpokladať, pretože keď som o tomto svojom postoji povedal svojmu priateľovi, ktorý navštevuje jedno spoločenstvo, mal pre mňa len neveriacky úsmev a keď som mu odpovedal na jeho otázku, ako mal podľa mňa zomrieť Syn Boží, bol celkom zdesený nad mojim myslením. Odpovedal som ako mi velilo srdce. Prirodzenou smrťou. I keď som videl ako sa v ňom všetko búrilo a moje slová v ňom prebudili skôr opovrhnutie nad takýmto zmýšľaním a viem, že tak bude reagovať väčšina veriacich, rozhodol som sa napísať nasledujúce riadky pre tých, ktorí sa budú chcieť zamyslieť nad Božím odkazom i z iného hľadiska, ako to predpísala cirkev, či tradícia. Sme predsa slobodní ľudia a máme právo slobodne uvažovať nad tým, čo v nás vzbudzuje nepokoj alebo vnútorný nesúhlas. Jeden múdry pán raz napísal: Kto sa nesnaží Slovo Pánovo i správne pochopiť, ten sa previňuje. Vedzte, že nie som jediný kto takto premýšľa, ale ľudia, ktorí si dovolia vniesť nový pohľad do už jestvujúcich, mnohokrát zavádzajúcich výkladov písma, sú väčšinou označovaní za nepriateľov cirkví či falošných prorokov. Vodilo sa tak každému, kto sa opovážil vniesť, čo i len trochu nového svetla do zaužívaných výkladov. Mnohí boli za to potieraní, prenasledovaní ba dokonca i usmrtení. A to nemusíme ani chodiť ďaleko. Napr. Ján Hus. Pozrime sa preto pravde smelo do očí a učme sa Božej múdrosti.
Otvorme svoje srdce a snažme sa Slovo Božie prijať do seba v jeho jednoduchosti a čistote. Nechajme sebou prúdiť nasledujúce slová a zvažujme v pokoji ich význam.
Ján 8:37 Vím, že jste potomci Abrahamovi; ale chcete mě zabít, neboť pro mé slovo není u vás místa.
38 Já mluvím o tom, co jsem viděl u Otce; a vy děláte, co jste slyšeli od vašeho otce."
39 Odpověděli mu: "Náš otec je Abraham." Ježíš jim řekl: "Kdybyste byli děti Abrahamovy, jednali byste jako on.
40 Já jsem mluvil pravdu, kterou jsem slyšel od Boha, a vy mě chcete zabít.
Tak Abrahám nejednal.
Uvažujme nad týmito slovami! Ak bola smrť Syna Božieho na kríži skutočne chcená, prečo by vyslovil uvedené slová? Neprechádzajme cez to povrchne, pretože je povinnosťou ľudského ducha aby skúmal Slovo Pánovo a skutočne prijal čo mu jeho Boh hovorí. Každé slovo, ktoré Syn Boží vyslovil malo obrovskú váhu. Každé jeho slovo prenikala Božia múdrosť! On nikdy nevyslovil nič, čo by sa nezachvievalo v zákone jeho Otca.
Ján 7:19 Nedal vám Mojžíš zákon? A nikdo z vás zákon neplní.
Proč mne chcete zabít?"
Prečo sa pýtal ten, ktorý je Cesta, Pravda i Život, ktorý prehliada všetko vo všetkom, ktorý je v Otcovi a v ktorom Otec prebýva takto, ak by jeho smrť mala byť chcená?
Piate prikázanie, ktoré dal Boh ľudstvu jasne hovorí: Nezabiješ !
Prikázanie Boha Otca, ktoré je nezmazateľne vryté do stvorenia, nesmie porušiť žiaden človek, ak chce byť oprostený od viny a nepykať za prestúpenia Božieho poriadku. Je to tak jasné a jednoduché, že nad tým nieto pochybností.
Matúš 5:21
Slyšeli jste, že bylo řečeno otcům: Nezabiješ! Kdo by zabil, bude vydán soudu.
Udelil vari Večný výnimku ľuďom, ktorí zavraždili Syna Božieho, ak ako mnohí tvrdia jeho smrť na kríži bola Bohom zamýšľaná a chcená? Ako si to vlastne vysvetľujeme?! Či raz zákon platí a inokedy nie ? Boh Otec je predsa dokonalosť sama a zákony ktoré povstali z Jeho Vôle sú preto dokonalé, neochvejné a nezmeniteľné. Sú alfou i omegou od počiatku po všetky veky. On sám je tými zákonmi, pretože sú z neho a preto ich sám nikdy neporušuje. Ich dokonalosť spočíva v tom, že sú neochvejné, železné, večne nemenné.
Dokonalý je Pán a Boh a dokonalá je Jeho svätá Vôľa.
Vari sa dá pochybovať o tom, či je Vôľa Najvyššieho skutočne dokonalá?
Zvažujme predsa! Zahĺbme sa do prísnych výčitiek Božieho Syna na adresu tých, ktorí usilovali o jeho život a odpovedzme si na ne! Neprechádzajme cez to povrchne pretože sa nám to trpko vypomstí!
Teológ Erich Wendland, ktorý sa zamýšľal nad myslením kresťanov napísal:
“Je to spásonosný zjav, keď práve u vážnych kresťanov sa stále znovu a znovu vynárajú pochybnosti proti cirkevnému výkladu Kristovej smrti na kríži".
Také „protivenstvá“ ukazujú zreteľne , že hlas svedomia nemôže byť nikdy úplne umlčaný. Je to jedine moc dogmatického vysvetľovania, trvajúca po celé stáročia, držiaca ľudského ducha zovretého, akoby v železných kliešťach, zabraňujúc mu v jeho prebudeniu.
Je to skutočne možné, že kresťanstvo stratilo správny prístup k Posolstvu Krista? Dôvodom k tomu je moc duchovnej tradície, trvajúcej skoro dvetisíc rokov.
Ale keď ide o posledné otázky spasenia človeka, nesmie sa slepo riadiť nijakou tradíciou, aj keby ju uznávali milióny ľudí. Úcta k Pravde nás núti bojovať proti tejto tradícii a pokúsiť sa nahliadnuť priamo do tváre skutočnosti.
Sledujme raz prorokov starého zákona. Tí všetci hlásali Slovo Božie v najostrejšom protiklade s náboženstvom kňazov.
Veď nakoniec i sám Syn Boží rozbúral kňazom ich dovtedy starostlivo stavané hniezdočko pohodlnosti, za čo ho prenasledovali a nakoniec i zavraždili.
Poučme sa už konečne z dejín a rozbime dogmatické múry pohodlných výkladov, ktoré pôsobia v našom vnútri ako jed. Uvažujme slobodne a nespútane.
Ktorý z nás, ľudia by vydal svoje milované dieťa na smrť, aby zachránil život vrahovi? Kto z nás by dovolil, aby zomrelo jeho dieťa za nejakého zločinca, ak by ho tým očistilo od viny či smrti? Verím, že ani jeden z nás by tak neučinil a preto si skúsme položiť otázku: Myslíte si, že Boh Otec je snáď menej múdry a dobrý k svojmu milovanému ako my? A kde staviame potom my ľudia nadovšetko zrozumiteľný odkaz Syna Božieho: Čo človek zaseje to aj zožne? Odpovedzme si! Zdá sa vám ešte stále po triezvom zvážení všetkých skutočností možné, aby nevinný pykal za hriechy iných?
Zákony Všemohúceho Boha sú oveľa prísnejšie, ako ich doterajšie zmäkčilé výklady ľudí! Prišla doba, v ktorej je potrebné to plne pochopiť.
Malý človiečik si povie, že práve v tom je Božia veľkosť, že On to na rozdiel od ľudí dokázal. Vo svojej veľkej láske učinil to, čo by nedokázal žiadny človek.
V tomto deji by sa ale neskrývala veľkosť ani láska, ktorá hľadí vždy na to, čo druhému prospieva, ale skôr slabosť a tá je u Boha nemožná.
Matúš 26:21 ... a když jedli, řekl jim: "Amen, pravím vám, že jeden z vás mne zradí."
Keď toto povedal Ježiš svojim učeníkom a títo sa ho spytovali, kto z nich to je, povedal o ňom :
Matúš 26:24 ...Pro toho by bylo lépe, kdyby se byl vůbec nenarodil!"
Lukáš 23:47 Když setník viděl, co se stalo, velebil Boha a řekl: "Tento člověk byl vskutku spravedlivý." ....
Mohol by tento spravodlivý Syn živého Boha preniesť tieto slová, ak by si Boh Otec prial jeho smrť ako zmierenie s ľudstvom. Ak to úprimne zvážime, musíme priznať, že nie!
Či práve nevyplýva z ľudského výkladu, že Judáš sa narodil preto, aby bol nástrojom Božieho plánu?
Podľa vysvetľovania mnohých veriacich kresťanov bol Judáš nástrojom v rukách Božích. Prečo potom zmienené, tak veľmi závažné a prísne slová Syna Božieho na adresu Judáša?.... Prečo?! Ako si ľudia vysvetľujú Božiu spravodlivosť ak tvrdia, že Boh Otec si prial zmierenie nehodného ľudstva smrťou svojho milovaného Syna a pritom Boží Syn, takto tvrdo reagoval na adresu svojho zradcu?
Mnohí veriaci sa odvolávajú i na citáty z Biblie, ktoré si vykladajú zasa len v cirkevnom ohraničení pozemskej pohodlnosti.
Takéto citáty držia veriacich pri ich viere .
Ján 3:16 Neboť Bůh tak miloval svět, že dal svého jediného Syna, aby žádný kdo v něho věří, nezahynul, ale měl život věčný.,
Ján 15:13 Nikdo nemá větší lásku než ten, kdo položí život za své přátele.
Ján 12:27 "Nyní je má duše sevřena úzkostí. Mám snad říci: Otče, zachraň mě od této hodiny? Vždyť pro tuto hodinu jsem přišel.
Stavajme sa k týmto výňatkom evanjelií s detskou prostotou a berme slová, ktoré tu vidíme jednoducho tak, ako sú podané:
Ján 3:16 Boh Otec zoslal vo svojej láske na zem záchranu z veľkého poblúdenia vo svojom Synovi, pretože zblúdilým ľudom hrozila vo svojom poblúdení duchovná smrť. Každý ale kto uverí v dielo Spasiteľa a bude podľa neho i žiť, má právo na večný život.
Ján 15:13 To, že Ježiš položil život za svojich priateľov, je aktom nesmiernej Lásky, ktorú priniesol tomuto svetu, ale treba to znovu chápať tak, že Pán išiel vo svojej veľkej láske na kríž preto, aby spečatil svoje dielo, aby bolo potvrdené, že za Pravdu ktorú hlásal je ochotný i zomrieť, ak nemohol inak.
Tak mohli jeho verní uvidieť, ako veľmi Ježiš miloval Pravdu a ľud, ktorému túto pravdu priniesol. Tak veľmi mu záležalo na ľudskej spáse a ľudia ho neprijali.
Ján 12:27 Keď sa blížila Ježišova smrť, prišla i prirodzená obava z toho, čo všetko ho očakáva. Vo svojej múdrosti vedel, že mu jeho vrahovia pripravujú smrť a preto sa zhováral s nebeským Otcom o svojej úzkosti. Verte, že nešiel na smrť rád, ale preto prišiel na zem, aby oslávil Otca a priniesol Pravdu.
Šiel preto na smrť, i keď ho trápila prirodzená obava. Skúste sa preniesť namiesto Mesiáša a to celkom, a snáď pochopíte jeho slová. Ježiš je Cesta, Pravda a Život a to, čo učinil pre nás bolo nesmierne veľké dielo, ktoré nedokážeme nikdy doceniť.
Uvažujme ďalej v jednoduchosti diania, ktoré sprevádzalo smrť Najsvätejšieho.
Matúš 27:45 V poledne nastala tma po celé zemi až do tří hodin.
Matúš 27:51 A hle, chrámová opona se roztrhla v půli odshora až dolů, země se zatřásla, skály pukali....
Toto dianie sa považuje za zmierenie Božstva z pozemským ľudstvom.
Vari takto má vyzerať zmierenie Všemohúceho Boha s pozemským ľudstvom?
Nie sú takéto úkazy skôr znamením Božieho hnevu, smútku a bolesti?!
Pozrime si písmo sväté. Boh sa nám zjavuje vo svojej jednoduchosti a znakom zmierenia by podľa všetkého mala byť dúha trblietajúca sa v slnečnom svetle a nie znamenia, ktoré nastali pri vražde Jeho Syna. Zamyslime sa nad tým!
Boh je predsa, Láska, Pravda a Spravodlivosť zachvievajúca sa v jednoduchosti.
Nerobme si Jeho znamenia zložitými.
Často sa pri výklade obete poukazuje i na nasledujúce citáty.
Matúš 26:28 Neboť toto jest má krev, která zpečeťuje smlouvu a prolévá se za mnohé na odpuštění hříchů.
Marek 14:24 A řekl jim: "Toto jest má krev, která zpečeťuje smlouvu a prolévá se za mnohé.
Áno, poviete si, toto predsa povedal sám Syn Boží.
On teda predsa chcel vyliať svoju krv, za nás, za naše hriechy.
Je veľmi pohodlné takto myslieť... Ježiš to za nás predsa vyriešil...
Snažiť sa ale pochopiť Slovo Pánovo v jeho pravom význame, v jeho krištáľovo jasnej čistote je práve tu nesmierne vážnou požiadavkou, ktorú na nás práve Ježiš kladie svojimi výrokmi. On bol odsudzovaný za to, že vnášal život do už vtedy dogmatického, mylného výkladu písma. Mnohí jeho výklady brali ako rúhanie a poukazovali na to, že nebol učencom ale synom obyčajného tesára.
Okrem toho kládol Ježiš požiadavku na zmenu myslenia, čo sa dotklo ich duchovnej pohodlnosti a nadutej svojhlavosti. Tak slepo si však ľudstvo stojí v pohodlnosti i teraz nad tak mnohým, čo chce vniesť svetlo do dogmatického výkladu Slova. Cirkev vysvetľuje tieto slová Mesiáša ako Bohom chcenú smrť, Jeho svätého Syna, preto aby sa vo svojej veľkej láske obeťou na kríži zmieril so zblúdilým ľudstvom. Tak sa to všeobecne berie a ak sa tu a tam ozve nejaký varujúci hlas, rýchle umĺkne v dave. Ale predsa skúsme sa na verš z Matúšovho Evanjelia pozrieť trochu inak, ako je to zaužívané. Zvyk je železná košeľa a stal sa i v tomto veľmi neblahým spolupracovníkom ľudskej pohodlnosti.
Postavme sa teda hrdo k tejto úvahe a dajme si poctivú prácu s tým, že budeme hľadať odpovede na skutočnosti uvádzané v týchto riadkoch. Označiť niekoho za temného, odvráteného či poblúdeného len preto, že má iný názor na doposiaľ zaužívané výklady a snaží sa čerpať z prameňa večnosti vlastným úsilím, svedčí o ľudskej lenivosti a slabosti prešplhať cez dogmatické múry povrchnosti.
Neboť toto jest má krev, která zpečeťuje smlouvu a prolévá se za mnohé na odpuštění hříchů.
Pozorujme dobre!
„Za mnohé!“ Tieto slová sú podčiarknuté zámerne aby si čitateľ uvedomil ich význam. Nie teda za všetkých, ale za mnohých, povedal Boží Syn.
Toto predsa jasne naznačuje, že Pán svoju krv prelial preto, aby spečatil svoje dielo a aby každý, kto sa bude snažiť, chápať a žiť jeho Slovo mohol byť spasený.
Tým dostane sa potom človeku odpustenia hriechov a vykúpenia.
Veď keby Syn Boží nezahynul rukou vrahov, jeho Slovo by predsa neplatilo o nič menej, ako platí teraz. On však svojou krvou na kríži dokázal, že jeho dielo bolo pravdivé. Mohol to odvolať , aby si zachránil život, ale On predsa sľúbil Otcovi, že na zem prinesie Pravdu a preto ak ho ľudská ješitnosť, hlúposť a zloba doviedli na kríž, nemohol konať inak ako konal, aby svoje vykupiteľské dielo dokončil.
Ježiš prišiel od Otca, aby hlásal Pravdu vychádzajúcu z Boha a tým aby spasil zblúdilé ľudstvo. Ukrižovaním ho ľudia odmietli ako očakávaného Mesiáša. Pre vtedajších vodcov chrámu a náboženstva bol iba nepohodlným hlásateľom Pravdy, ktorý otriasal ich vplyvom. V Jeho ukrižovaní predsa nespočíva spasenie.
To spočíva len v napĺňaní Slova jeho Otca, ktoré nám vo svojej nekonečnej láske priniesol. Jeho smrť bola vraždou, pravidelným zločinom a nie nutnou obeťou.
Ján 18:37 .... Já jsem se proto narodil a proto jsem přišel na svět, abych vydal svědectví pravdě. Každý, kdo je z pravdy, slyší můj hlas."
Neprehovárajú tieto slová jasne?
Človeka, ktorý si vraždu Syna Božieho vykladá ako hlavnú súčasť vykupiteľského diela, preto nutne toto zaujatie odvádza od vlastnej a skutočnej úlohy Spasiteľa a od toho, čo učinilo nutným jeho príchod z blízkosti svojho Všemohúceho Otca na túto tmavú, Svetlu nepriateľskú zem.
Neprišiel na zem preto, aby vytrpel smrť na kríži, ale aby do množstva dogmatickej strnulosti a prázdnoty, ktorá strhovala ľudského ducha, hlásal Pravdu. Vykúpenie spočíva jedine v prinesení tejto Pravdy a s tým spojeného oslobodenia z nevedomosti a slepej viery. Je veľkou chybou, ak sa ľudia domnievajú, že smrťou na kríži bolo zaručené odpustenie ich hriechov.
Táto myšlienka prináša zo sebou veľkú škodu, lebo ak tomu tak veria, sú tým zdržovaní od pravej cesty vykúpenia. Cesta vykúpenia spočíva jedine v tom, že človek žije podľa slova Spasiteľa. Kto vážne premýšľa, pozná v tom Pravdu a tým i pravú cestu. Len silný duch dokáže prelomiť hrádzu, ktorá zaťažovala po storočia našu myseľ. Nikdy nie pohodlnosť a slepá viera.
Na tomto mieste nechajme ešte raz prehovoriť teológa * Ericha Wendlanda, ktorý vo svojej výpovedi „Biblia a jej výklad Vo Svetle Pravdy“ okrem iného pojednáva i o otázke slepej viery: „Preto po jednej slovnej výmene so zákonníkmi a farizejmi povedal /Ježiš/ ku svojim učeníkom : „Nechajte ich, sú to slepí vodcovia slepých.
Ak potom povedie slepý slepého, obaja padnú do jamy.“ Slepá viera má však všetky korene v duchovnej lenivosti, ktorá vedie k záhube.
Jama, z ktorej už nieto záchrany je večná smrť! Už slová „slepá viera“ dávajú tušiť niečo nezdravé.
Viera musí však byť živá, ako to požadoval i Kristus. To potom vyžaduje vlastnú pohyblivosť a skúmanie, nie slepé a tupé príjmanie cudzích myšlienok.
Slepo veriť znamená predsa nerozumieť. A čomu človek nerozumie, to mu neprináša nijaký úžitok, lebo v ňom nič nemôže prísť k životu. Čo však v sebe neprežije, nebude nikdy jeho vlastníctvom. A iba to, čo je mu vlastné, môže ho viesť nahor. Nikto nemôže kráčať po ceste tam , kde sú veľké trhliny. Človek musí duchovne zostať stáť, lebo vedome už nemôžete ísť ďalej. Kto teda chce duchovne ísť dopredu, musí sa prebudiť. V spánku totiž nemôže nikdy kráčať cestou ku Svetlu Pravdy. Stvoriteľ chce mať svojich tvorov – ľudí vo stvorení vidiacich, to znamená vediacich. A k tomu sa nehodí slepá viera.
Jedným príkladom takejto slepej viery je aj „zmierčia obeť na kríži“ , ktorá musí byť každému logicky uvažujúcemu človeku neprirodzenou, lebo je voči nevinnému Synovi Božiemu tiež nespravodlivou. Tu nepomôže žiadne vykrúcanie.
Pracná stavba tejto nesprávnej myšlienky o nutnej zmierčej obeti smrťou na kríži sa rúca už slovami samotného Spasiteľa vo chvíli, keď po ukrižovaní zavolal: „ Otče, odpusť im, lebo nevedia čo činia!“. Bolo by potrebné toto zvolanie, keby smrť na kríži mala byť nutnou obeťou ku zmiereniu? To je predsa obžaloba najťažšieho druhu. Je to poukaz toho, že to, čo činia je nesprávne, že tento čin, bol len obyčajným zločinom.“
Dalo by sa k tomu ešte veľa napísať, ale týmito slovami sa táto úvaha končí.
Teraz je na každom, kto číta tieto riadky, ako sa k uvedeným slovám postaví. Ja chcem k tomu len dodať, že mojou snahou nebolo vzbudiť nevôľu v kruhoch kresťanov, ale napísal som to preto, lebo to tak jednoducho cítim. Je to mojím živým presvedčením a istotou, a verím, že snáď niekomu pomôžu odokryť zahalené cesty prítomnosti...
*** Dodatok...
Keď som jednej pani raz povedal niečo, čo som prežil a čo veľmi zmenilo moje myslenie týkajúce sa môjho duchovného vnímania, povedala mi: „Je to veľmi zaujímavé, ja som ešte nikdy nebola postavená pred takúto udalosť, aby som ju musela takto riešiť.“ Túto udalosť nebudem rozoberať, pretože je to viac -menej osobné prežitie. Keďže ale verím tomu, že nič sa nedeje náhodou, tak náhoda nebola ani to, že som jej to povedal a práve v tom okamžiku bola postavená práve pred tú udalosť, o ktorej sme sa rozprávali a ktorú nechcela veľmi riešiť i keď si to v tej chvíli neuvedomovala, tak verím i tomu, že nie je náhodou, že práve Vy čítate túto úvahu. Kto ale poctivo a úprimne hľadá, nájde.
Nájde i pravdu týkajúcu sa obsahu tejto úvahy, ak bude chcieť. Kto pokorne hľadá, ten i nájde, to je predsa prísľub, ktorý sme dostali od niekoho, komu môžeme plne dôverovať. Ak teda máme pochybnosti, tam a zasa len tam sa máme obracať o pomoc a radu. Nie na ľudí. Tam máme klopať...aby nám bolo otvorené. Niet iného miesta, kde by nám mohla byť zjavená vyššia pravda, pretože sme sa smeli vďaka preobrovskej láske stretnúť s tým najvyšším, čo môže stretnúť ľudského ducha vo stvorení. A odpoveď príde, o tom nepochybujte. Je k tomu ale potrebná dôvera. K tomu, aby Vám boli vaše otázky zodpovedané, vám prajem veľa šťastia.
Miroslv Ivančík
